60 rokov Horskej Služby 1954-2014

Horská služba:

 Prehľad udalostí pred vznikom Horskej služby

• Horská služba ako celoštátna záchranná organizácia vznikla 1.12. 1954. To však nezname­ná, že pred týmto rokom v slovenských horách nedochádzalo k tragédiám a nebolo potrebné vykonávať záchrannú činnosť. Pozrime sa na prehľad udalostí podľa starých záznamov v kro­nikách a časopisoch. Najdlhšiu tradíciu má záchranná činnosť vo Vysokých Tatrách. Prvou za­znamenanou obeťou Vysokých Tatier bol v roku 1771 občan Matejoviec Papirus, ktorý zahynul pri hľadaní pokladov v oblasti Zeleného plesa pod Jastrabou vežou. Môžeme tak konštatovať, že rok 1771 je rokom, ktorým sa píšu dejiny záchrannej služby vo Vysokých Tatrách. V roku 1873 vznikol na území Vysokých Tatier turistický Uhorský karpatský spolok so sídlom v Kežmarku. Vydal vodcovské knižky pre vodcov prvej a druhej triedy a v roku 1875 vodcovský štatút, ktorý okrem iného prikazoval horskému vodcovi pri nehode poskytnúť všemožnú pomoc. V 19. st. vznikajú pobočky spolku i v iných oblastiach (Žilina, Martin, Liptovský Mikuláš, Spišská Nová Ves). Roku 1913 vznikol vo Vysokých Tatrách Dobrovoľný záchranný komitét. Jeho účinkova­nie ukončilo nové politické usporiadanie na našom území. Vznikom Klubu slovenských turistov v roku 1920 sa začína i organizovanejšia činnosť záchrany v horách. V 1923 KST zorganizo­val Zbor tatranských horských vodcov so sídlom v Starom Smokovci a v roku 1933 Združenie pre záchrannú službu, ktoré sa v roku 1937 premenilo na Spolok záchrannej služby v Tatrách. Rozvoj turistiky a horolezectva si vynútil všetky tieto zmeny. Udáva sa, že v rokoch 1919 - 1940 bolo na území Tatier asi 100 smrteľných nehôd. Do tohto obdobia môžeme zaradiť aj veľké laví-nové nešťastie vo Veľkej Fatre. 6. februára 1924 spadla zo svahov Krížnej na osadu Rybô lavína, ktorá usmrtila 19 obyvateľov. V 40-tych rokoch pôsobil vo Vysokých Tatrách Záchranársky zbor KSTL pod vedením Gustáva Nedobrého. Roku 1946 okrem spomínanej skupiny, ktorá pôsobila na Štrbskom plese, vznikla smokovecká skupina, ktorú organizoval Ivan Bohuš. Navrhoval, aby sa záchranné spolky odčlenili od KSTL. Už v roku 1947 vyslovujú tatranskí záchrancovia myš­lienku o vytvorení profesionálnej záchrannej služby. V rokoch 1946-1950 sa prudko zvyšuje nielen návštevnosť Vysokých Tatier ale aj ostatných pohorí, najmä Nízkych Tatier, Malej Fatry a Slovenského raja. V oblasti Chopka v Jasnej a Chlebu vo Vrátnej boli postavené sedačkové výťahy, ktoré priťahovali množstvo turistov a v zime lyžiarov. Samozrejme, to malo za následok zvýšený počet úrazov. Kritické boli najmä roky 1949 (do prevádzky bol uvedený úsek lanovky Jasná - Luková) a rok 1948, v ktorom bolo 16 veľkých záchranných akcií. 20. januára 1950 vytvárajú Ing. Vlado Šimo, Oktavian Otto Krejči, Vlado Prošek, Ďuso An-dráši, Koloman Hrnčiar, Julo Parák a Fero Mrázik profesionálnu Tatranskú horskú službu. Sí­dlo bolo v Starom Smokovci a náčelníkom bol Ing. Vlado Šimo. 10. októbra 1950 Riaditeľstvo cestovného ruchu vydalo nariadenie pre vznik Horskej zdravotnej záchrannej služby. Postupne boli zriadené tieto zložky v Malej Fatre v Níz­kych a Západných Tatrách. 20. novembra 1951 sa uskutočnil na Mikulášskej chate v Nízkych Tatrách prvý zdravotnícky záchranný kurz. O rok neskoršie okrem Vysokých Tatier pracuje HZZS v Malej Fatre - vedúci Eugen Wei-ner a v Nízkych Tatrách sever - vedúci Alojz Lutonnský (29. 4. 1953). Koncom roka pripravuje prípravný výbor (Ing. Vlado Šimo, Fero Mrázik, Milan Šaradin a Pavel Ferenčík) samostatnú komisiu pri SV TVS, ktorá riadila prácu členov HS. Uznesením predsedníctva SV ČSZTV 2. 11. 1954 boli roz­pustené všetky záchranárske spolky a 1. 12. 1954 sa vytvára Horská služba ako celoštátna organizácia začlenená pod telovýchovu. Vytvorili sa oblastné komisie a ústredná komisia pri ČSZTV a zmenil sa odznak HS. Prvým predsedom HS ČSR bol menovaný Štefan Kovalčík - Tatranská Lom­nica, podpredsedom Jiŕí Rossler - Harachov, pro-pagačno-výchovný pracovník MUDr. Žďára - Vrchlabí, zdravotník MUDr. Stanislav Pospíšil - Tatranská Polianka, hospodár Alois Vlček a Fero Mrázik - člen. Takto sa ukončil zápas o vytvorenie celoštátnej organizácie pre záchranu v horách. Horská služba vstúpila ako samostatná organizácia do štruktúr našej spoločnosti, finančne bola zabezpečená, začala si vytvárať materiálne podmienky pre svoju prácu a budovať dobré meno vo všetkých význam­ných horstvách Slovenska. To je už ďalšia kapitola vývoja HS.
• Z ľava: Eugen Weiner, Alojz Lutovský, Otto Krejčí, Štefan Kovalčík (prvý predseda HS ČSSR)